Vianočné mýty a reality (alebo Ako to vidím Ja)

Autor: Denisa Mateašiková | 18.12.2014 o 13:54 | Karma článku: 5,22 | Prečítané:  1345x

18.12.2014 dnes to cítim takto...

Vianočné mýty a reality

(alebo Ako to vidím Ja)

               Vianoce sú za rohom. Áno. Môžem to s čistým svedomím vyhlásiť, pretože je 18.12., a práve z tohto dôvodu som sa rozhodla vyjadriť k skutočne aktuálnej téme dneška. Všetci vieme, že vianočné sviatky sú definované ako sviatky pokoja a lásky, sviatky stretávania sa s rodinou a blízkymi. Prinášajú určitú nádej pre lepšie zajtrajšky, keďže s vianočnými sviatkami sa blíži aj koniec roka. Veriaci ich prežívajú (mali by) „duchovnejšie“. Pohania (dúfajúc) taktiež. A neverci (takzvaní ateisti) sa aspoň tešia na darčeky a kamošov, čo nevideli rok. Všetci sme predsa jedna veľká rodina. O tom niet pochýb.

               Pravdou je, že realita vianočných sviatkov je úplne iná ako ich prezentácia a glorifikácia medzi verejnosťou. V prvom rade sú tu naše mamičky a staré mamičky, ktoré proste MUSIA upratať, MUSIA napiecť za vagón koláčov a určite MUSIA nakúpiť darčeky pre každého strýka z hornej dolnej, lebo sa to PATRÍ, MUSÍ, no ako by sme asi vyzerali pred ostatnými. Poznáme sa. Čaro z obdarovania blízkych, čaro a láska z toho, že svoje dieťa poteším koláčikom, ktorý pečiem s láskou, akosi ustupuje do úzadia pred neustálym návalom stresu. My sa už nestretávame za účelom podelenia sa o svoje zážitky, pocity, radosti i starosti. Celé to smeruje k akejsi predvádzacej show, kto čo napiekol, kto čo dostal do daru, sťažujeme sa na prežratosť z predošlých návštev, ako sa nám ťažko žije, a tie choroby, a tie starosti, predbiehame sa v stupni „kto je na tom horšie“, a druhá strana nás neustále núka precukrovaným „kúskom lásky“ bez lásky. Však, keď už sme toho toľko napiekli, nech sa to zje. Uznávam, že naše ženy sú pracujúce ženy a určite to nie je jednoduché, prísť poobede, alebo večer z práce a hurá do upratovania a hurá do pečenia, popri bežných domácich povinnostiach. Myslím si však, že všetko je to o plánovaní, a o osobnom postoji k veciam. Pokiaľ viem, že nezvládam stres, začnem upratovať už v Novembri a kupovať darčeky v Septembri. Do Decembra som v suchu, povysávam, postavím stromček a som šťastná, že mám času na to pečenie, hlavne s láskou : ) A pokojne zapriahnite aj chlapov do tohto čarovného obdobia nakupovania, čistenia domácností a vône škorice pri sporáku. Určite z nich neubudne, ak načas vynechajú závislosť od techniky a naučia sa aj čomusi praktickému. Navyše, strávia viac času so svojimi manželkami, strážkyňami domáceho ohňa :  )

           Môj postoj k vianočným sviatkom je nasledovný. Veľmi sa teším na ľudí, s ktorými si sadnem k šálke čaju alebo kávy. K mandarínke alebo medovníčku. A keby len na stoličku a k poháru vody, aj tak je mi dobre. Poklábosíme o tom, čo sme prežili, dosiahli, kam sme sa emočne či kariérne posunuli, alebo neposunuli. Teší ma, že ich obdarujem nejakou maličkosťou, kupovanou zo srdca, ktorá ich dúfam trošku zahreje pri srdiečku a pri užívaní/používaní darčeka si na mňa spomenú aj cez rok. Doma si prečítam knižku. Pozriem zopár filmíkov plných snehu, keďže ten mi v našom podnebnom pásme RIADNE CHÝBA a som spokojná a vyrovnaná. V prvom rade si však užívam čas s mojou rodinou. Pozorujem ich zacyklený, ale predsa len správny a ten najlepší možný život. Snažím sa ich počúvať, prípadne im pomôcť fyzicky i psychicky, ak vidím, že to má pre nich zmysel. Určite nie nasilu. Hlavne, sledujem ich zvyky a návyky a učím sa od nich nielen tomu ako to raz v mojom dome bude vyzerať, ale aj tomu ako nechcem, aby to v mojej domácnosti ne-fungovalo. Myslím to úprimne s láskou a rešpektom voči nim. Som im za to všetko VĎAČNÁ. Vnímam svoju rodinu a blízkych.

           Téma darčekov je u mňa jednoznačná. Milujem rozdávať darčeky. Prijímam s pokorou, no ešte sa MUSÍM naučiť prijímať s ľahkosťou. Nakupujem už od Septembra. Na začiatku Decembra kuknem zoznam, či mám pre každého, čo by ho teoreticky mohlo potešiť, čo potrebuje a pod., a prípadne dokúpim maličkosti. Hotovo. Plno času na upratovanie a pečenie. Ale nepečiem. Nemám rúru, takže som odbremenená, kým nepôjdem „do vlastného“, ako sa u nás hovorí. V priebehu Decembra už iba prijímam telefonáty od blízkych, že čo majú komu kúpiť, že sú bezradní atď. A viete čo? Ja viem, čo komu kúpiť. Poradím vám ako na to. Počúvajte ľudí okolo seba. Všímajte si, čo majú radi. Všímajte si, čo si oni bežne a radi kupujú, jedia, používajú. Je to úplne jednoduché. A keď vám to nejde takto. Pýtajte sa. Pýtajte sa svojej rodiny a kamošov, čo si prosia, čo by sa im zišlo. Určite vám nepovedia najdrahší mobil, či BMW. Alebo možno aj áno. Potom treba byť kreatívny, pokiaľ na to nestačia vaše peňaženky : )

           Vianoce sú o prejavovaní si lásky (Škoda, že nie celý rok sú Vianoce.). Lásky v rodine, medzi priateľmi, známymi. Nie každý je stavaný na verbálne prejavy. Nie každý je stavaný na časté objímanie a dotyky. Myslím si však, že stačí skutočne malé gesto, ktoré dokáže vášmu blízkemu, že vám na ňom skutočne záleží. Vôbec nemusí ísť o fyzický a drahý darček. V tomto smere sú darčeky preceňovaný hmotný blud. Stačí malá pochvala. Stačí počúvať, keď vám priateľ podáva dušu na tanieri. Stačí sa zaujímať o jeho vonkajší i vnútorný život (najlepšie zas po celý rok) a neviete si možno ani len predstaviť, čo to človeku dá a aký bude vďačný. Dnes sa ľudia málo rozprávajú. Myslím o skutočne vnútorných veciach. Prevažne sa uspokojíme s konverzáciou na úrovni, kto čo uvaril, či dobre spal, jedol a či je zdravý. A hodnotenie všetkých naokolo je tiež silnou témou v našich debatných krúžkoch. Myslím si, že keby sa toto zmení, svet by bol krajší. Ľudia sa nepočúvajú. Dokonca samy seba. Myslím, skutočne nevnímajú, mnohokrát aj medziriadkové volania o pomoc. Mnohokrát sa iba potrebujú vyrozprávať, vyreptať, ale druhú stranu si spätne nevypočujú. To nie je konverzácia. Iba plytvanie slovami do prázdna.

Aby som nebola príliš kritická, zakončím túto samo-rozpravu tak ako to cítim. Verím, že každý žije svoj život ako najlepšie vie v danom momente. Ľuďom sa ľahko žije v zabehnutých koľajach a aj vianočný zhon a stres je iba návyk. Tí, čo na to majú síl to menia a tí, čo sú spokojní vo svojej nespokojnosti ostanú v stereotype. Záleží to vždy od daného jedinca, jeho vlastnej cesty, a ja nikoho neodsudzujem. Hlavne všetkým prajem pokojné prežitie vianočných sviatkov v kruhu rodiny, blízkych a priateľov. Nabratie množstva síl (pokojne aj kíl) do nového roka na zvládanie našich osobných životných skúšok, výhier i prehier. Hlavne majte oči otvorené, uši nastražené a srdcia dokorán. Veselé Vianoce :  )

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie, má už 248 obetí

Zabíjali padajúce budovy, medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.


Už ste čítali?