Opus III (pokračovanie Plačúcej vŕby)

Autor: Denisa Mateašiková | 26.3.2012 o 20:02 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  119x

 

OPUS III.

(19.03. 2012)

Po rozchode. O skúsenosť naviac.

Nikdy som si nemyslela, že bolesť dokáže až tak citeľne vyrvať kus duše z hrude.

Obrovské sklamanie od klamára.

Našťastie už vidím!

Našťastie mám priateľov,

za ktorých som vďačná,

veľmi.

Čas ukázal, že moje domnienky o Láske neboli len domnelé,

na(ne)šťastie.

Smer NR a rachotiaci vlak.

Je to ako hra.

Čo ma čaká?

Ľubko, úžasný človek a priateľ, ktorý je tu vždy pre mňa.

Peťka, rozumná, niekedy prehnane moralistická priateľka,

ktorú sa snažím naučiť otvorenejšiemu prístupu k životu,

lebo si zaslúži veľa.

Maroš, ktorému som veľmi ublížila, no i to bude mať pozitívne vyústenie...

...

A napokon je tu tajomný Lukáš,

s ktorým sa osobne síce nepoznáme,

ale...

je to ďalší škorpión bubeník,

s ktorým sa musím „zmieriť".

Nesmierna podoba a súzvuk.

Práve preto som sa rozhodla s ním NIČ mať.

Zachovať si seriózny nevzťah,

a zároveň hlbokú oddanosť

bude ďalší krátkodobý/dlhodobý cieľ...

(21.03.2012)

Štvrtok/streda/utrok/pondelok...

Dopadlo to skutočne nepredvídateľne

→ asi som bola v minulosti hipík

alebo čo.

Som vlastne dosť OK

a túžim po jarnej

ne-láske.

Žiadne záväzky a očakávania,

len bozky a slnko

a ležať v tráve J

(23.03.2012)

Je mi zle zo všetkého naokolo.

Kráčam si ulicou a sparné dusno jari zakrýva môj kožený kabát.

Cítim strašnú ťažobu a nepochopenie vlastnej osoby

sebou sama a všetkými.

Je mi zle.

Ledva držím pero v ruke.

Hlava padá únavou na stôl -

-          psychicky som opäť na dne.

Vyzerá to tak, že znova viac potemniem...

(24.03.2012)

Opäť sedím vo vlaku.

V ušiach gothic_romantické melódie a netuším, čo bude s mojím životom.

Nevydržím sama so sebou,

doma sa so všetkými len hádam

a ne-doma je predsa len ne-doma.

Kam smerujem?

Je to skutočne tak ako povedal Majuškin Tomi, že

zrejme si musím prejsť obdobím dlhodobého pekla,

aby som nazbierala skúsenosti (rany),

kým dospejem k skutočnému dobru.

Hm,

kým dospejem.

Lenže človek už nevládze časom.

Ak má toto obdobie „hore-dole"  trvať ešte dlho,

tak z toho zošaliem

a úplne otupiem emočne.

Už som na najhoršej ceste

k tomuto apaticko-deštruktívnemu stavu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie, má už 248 obetí

Zabíjali padajúce budovy, medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.


Už ste čítali?