"A dosť!" Sebareflexia, pohyb a opäť sebareflexia

Autor: Denisa Mateašiková | 10.2.2015 o 0:00 | (upravené 10.2.2015 o 14:56) Karma článku: 3,13 | Prečítané:  239x

II. kapitola (Telo-duša-duch)

           V druhej kapitole vám priblížim zopár „kopnutí do členkov“, ktoré ma primäli zamyslieť sa sama nad sebou a konečne „otvoriť oči“. Aj vám sa stáva, že sa vám dokola dejú podobné nepríjemné situácie? Stretávate podobné typy ľudí, a keď sa taktne dištancujete od jedného „búrkového mračna“, na obzore je nový, možno obal menej hrôzostrašný, no obsah je rovnaký. Iba dážď, hromy a blesky. Vracajú sa vám stále tie isté choroby, problémy? Neviete sa dlhodobo z čohosi vyliečiť, alebo vyriešiť nejakú situáciu? Atď. atď. atď. To ku vám Vesmírček prehovára štýlom: „Otvor oči ty idiot!“ (pardon za výraz) „Mám ťa pripútať na lôžko, aby si konečne stlačil tlačidlo „Sebareflexia“?“  Takto nejako to bolo aj so mnou a poviem vám, že teda dlho som sa preberala z bezsenného spánku, kým mi došlo, že chyba je vo mne, v mojom jednaní, konaní, reagovaní na vonkajšie i vnútorné podnety.

         V období kedy som už úplne stratila vieru nielen v ľudstvo ako také, ľudské dobro a spravodlivosť, ale aj v seba, som vôbec nepomyslela na to, že jedného dňa budem tam, kde som dnes. Akokoľvek ste zúfalí, nešťastní, nespokojní, chorí..., vždy existuje nádej v lepší zajtrajšok. U mňa sa to začalo tým, že mi Vesmírček poslal do cesty človeka, o ktorom som si myslela, že neexistuje. Neskazený dobou, slušný, dobrosrdečný a nezištne pomáhajúci. Sprvoti som bola podozrievavá, no časom som zistila, že áno, je to realita. Dokonca mi došlo, že ešte zopár takýchto ľudí, takzvaných Priateľov“, sa okolo mňa pohybuje už niekoľko rokov. Pomáhajú mi a ťahajú ma z blata (dokonca je to obojstranné), len ja som to dovtedy akosi nevidela. Poznáte skutočného Priateľa? Čo i len jedného? Tak to ste šťastný človek. Ale pokračujem postupne. Spomínané stretnutie bolo mojím prvým pozitívnym kopančekom, ktorý ma primäl k tomu, aby som začala prehodnocovať svoje osobné vnímanie okolia i seba, a tým aj svoje myslenie a konanie. Samozrejme, to nestačilo. Stále sa k slovu hlásilo (aj hlási) Ego. Ono vždy vie, kedy sa ozvať. Hlavne nevhod. Na druhej strane je aj hnacím motorom k činnosti a rovnocenný súper srdcu, takže aspoň sa človek nenudí : ) Okrem zahatenej mysli a podstatne skriveného pohľadu na realitu som trpela aj mnohými „náhodnými“ či chronickými ochoreniami, akože „dedičnými“. Puchnutie dolných končatín v dôsledku hustej krvi (k čomu mi dopomohla aj niekoľko rokov užívaná antikoncepcia !!!), rôzne alergie, bolesti brucha, migrény, ktoré sa z roka na rok zintenzívňovali a prichádzali čoraz častejšie a pod. Pár rokov dozadu sa mi akútne vystupňovali bolesti chrbtice. Bolela ma od šije až po kríže, sekalo ma a nedokázala som bez bolesti prejsť z bytu do práce, čo mám tak 15-20 minút súvislej pokojnej chôdze. Cítila som sa asi na sto rokov a to som mala len dvadsaťšesť. Prv som to riešila cez lekárov, a následné tzv. rehabilitácie. Bola som aj na súkromnom bankovaní, ktoré nesmierne bolelo a vyšlo ma tiež na drahé peniaze. Týždeň – dva bola situácia znesiteľná, no potom sa bolesť vrátila s rovnakou intenzitou ako na začiatku. Keďže už v tej dobe som bola oboznámená s rôznou pozitívne ladenou literatúrou, rozhodla som sa čosi z písmeniek preniesť aj do praxe. Bolesť fyzická upozorňuje na to, že čosi psychické nie je v poriadku. Upozorňujem vás, že začiatky teda vôbec neboli ľahké a mnohé staré myšlienkové, telesné a duševné návyky, či pochody stále musím „nasilu“ bojkotovať. Ale už len ten výsledok, ktorý pozorujem teraz stojí za to. Zhrniem to, čo mi pomohlo vylepšiť svoj pohľad na svet a celkový život v kontexte doby dlhej asi rok a pol. Neskôr sa detailnejšie pozrieme na rôzne „body zmeny“, ktorá je stále v procese. Prvou záležitosťou, ktorú som teda riešila bola moja chrbtica. Začala som cvičiť cviky na posilnenie chrbtového svalstva. Nikdy predtým som dlhodobo necvičila. Bola som skôr taký „lekvárik“ a knihomoľ (toto mi ostalo). Časom som objavila Jogu, ktorá má celkové blahodarné účinky nielen na telo, ale aj na dušu. Akosi sa sama objavila kdesi na nete a ja som si povedala, že „Prečo nie?“. Pár minútové meditácie pred alebo po cvičení s dôrazom na riadené dýchanie (dôležité aj počas celého cvičenia) priniesli prvé výsledky v podobe jasnejšej mysle, ústupu bolestí chrbta, ústupu migrén, prestali mi pravidelne puchnúť nohy atď. Už sa mi tieto kedysi každodenné, resp. pravidelné starosti vyskytnú iba občas, pokiaľ neposlúcham svoje telo (to tiež neskôr vysvetlím). Sebareflexia mi tiež ide jednoduchšie. Často sa v priebehu dňa pýtam samej seba, či som v danej situácii jednala od srdca, alebo sebecky, či emočne, neuvážene a zvažujem čo by som najbližšie rada zmenila na svojom konaní a myslení. Keď sa človek pozrie sám na seba s nadhľadom a analyzuje svoje správanie sa akoby správanie sa iného človeka, niekedy sa až prekvapí. Pýtam sa samej seba: „Konala som od srdca, alebo mi šlo o čosi zištné?“ Väčšinou ide o zištné konanie, nech sa človek snaží seba najviac, ale za každé malé nezištné konanie je veľký bod navyše. „Reagovala som v návale emócií a ublížila som zainteresovanej osobe?“ „Páčilo by sa mi, keby sa so mnou jedná tak ako ja jednám s inými? Atď atď.“ Časom som opäť prišla na to, že je prínosné vždy používať nadhľad a otočiť pohľad spätne k sebe. Mnohému sa človek naučí, hlavne sám o sebe. To je vlastne najdôležitejší cieľ. Poznať sám seba, svoje plusy i mínusy, aby sa človek mohol a vedel posunúť vo svojom živote vpred. Takto sa ja sama snažím žiť, analyzovať a následne kontrolovať svoje myslenie, konanie a spolunažívanie s inými ľuďmi. Zo dňa na deň to ide ľahšie a prirodzenejšie a cítim sa šťastne. Aj napriek tomu, že nie každý deň je dokonalý a všetko klape ako hodinky. Výsledky mojej snahy sú úžasné a bude to iba lepšie. Verím v to : ) Po roku a pol sledovania myslenia a boja s negativizmom som si uvedomila skutočne jasnejšiu a čistejšiu myseľ. Dokonca som samovoľne začala inklinovať k zdravšej strave. Preferujem racionálne stravovanie. Uvažujem, čo dám do úst a kedy. Neskôr som si čosi k tematike stravovania aj naštudovala, ale prakticky počúvam to, čo si telo pýta a vtedy nemám ani žiadne problémy a vedľajšie účinky v podobe bolestí a chorôb z nesprávneho stravovania. (Platí to, kým sa nedostanem do domáceho prostredia a na stole nerozvoniavajú maminkine koláče. Toto je stále môj skrat a nemám zatiaľ mieru. Aj včera som na „precukrenie“ doplatila migrénou! Už však na ňu netrpím týždenne, ale raz za pár mesiacov, čo je veľký pokrok. Som len človek ako vy a nikto nie je dokonalý : ) Pokiaľ sa však držím toho môjho vychodeného stredného chodníčka, všetko je v poriadku a prežívam bez bolesti a pochmúrnych nálad. Po roku a pol cvičenia som postrehla na sebe celkové posilnenie svalstva, dokonca mojich problémových partií, a zmenu konfekčnej veľkosti o jedno celé číslo. Považujem to za príjemné plus k tomu, že som prevažne zdravým človekom. Najhlavnejšou vecou, ktorú však chcem napísať je, že som si denne pripomínala svoj cieľ (aj pripomínam), stať sa dobrým človekom, bez posudzovania, odsudzovania, kritizovania, hodnotenia, zbytočných strachov, stresov a pod. Povedala som si, že ak nie som zdravá a šťastná, chyba musí byť vo mne a ja ju budem riešiť! Žiadny Boh, Vesmírček, nikto z rodiny a priateľov nezodpovedá za to, ako sa ja rozhodnem pozerať na svet. Máme predsa slobodnú vôľu a je len na nás ako využijeme tento dar. Pre tých lenivých je najľahšie nechať sa unášať životom a nadávať na zlý osud. Sú tu aj takí, ktorí si svoj život až moc chytia do vlastných rúk, ale bez toho, aby brali ohľad na okolie. O to mi tu nejde! V oboch prípadoch sú to extrémne situácie. Zlatá stredná cesta je to, čo by človek mal preferovať vo svojom konaní a myslení. Tak na to idem ja a z mojej skúsenosti môžem povedať s čistým svedomím, že to funguje.

           V nasledujúcich kapitolách sa budem postupne a podrobnejšie venovať témam, ktoré som už naznačila vyššie a situáciám, s ktorými sa musíme popasovať, aby sme sa posunuli vpred na ceste k stavu duše nazvanému „šťastie“ stavu tela nazvanému „zdravie“. Ak by vás čokoľvek z vyššie uvedeného zaujalo a chceli by ste sa dozvedieť viac, pokojne si vyžiadajte tému, opýtajte sa, rada sa vyjadrím. Samozrejme prízvukujem, že neviem všetko, vyznám sa len v tom, čo postretlo mňa, a čo som si odžila, takže moje rady možno niekomu pomôžu a inému nie. Každopádne sa budem tešiť každej odozve i výzve : )

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?