SMRŤ EGU ( ... alebo panovEčná)
Škriabajúc nechtami, ktoré nemám
o biele steny, keď som nemá.
Očné bulvy ma bolia ako po kopanci.
Sme obaja Ega štvanci.
Je jedno, či zelená lúka uchová obraz spomienky.
Je jedno, čo bolo, čo bolo, čo bolo, stále v kruhu bolo....
Je jedno kto som, kto si....
My Sme a
... hádžme po sebe kamienky. //Prečo ???//
Škriabajúc líce
o klince.
Škriabajúc na vyvrátený žalúdok
a hlavu na márne kúsky
máme.
Zas oboch predsudok,
ako čo má byť, nemá byť, má byť, nemá byť., stále v kruhu Byť.
Biť a či nebiť, zmrznuté ruky..... , radšej ani nepiť...
Škriabajúc sa v tejto diere červov a červotočov,
Čo radi miešajú potravu kolotočom...
//Áno, hovorím o zvratkoch tohto žitia plesnivého
a áno, píšem negatívne, perom duseného.
A čo?...//
Škriabajúc si vzájomne zrak viďme konečne,
schyťme hurikán myšlienok do jednej vety
//Milujem ťa - pre tých, čo nevedia, či nepovedia to!//
nezhyňme panovEčne !!!