A on krákal: "Nikdy viac!"

Autor: Denisa Mateašiková | 7.1.2013 o 14:46 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  127x

 

A on krákal: „Nikdy viac!".

 

Dnes sa to stane. Dnes je ten deň D. Dnes sa zmení môj život. Nebude to nič neočakávané, nebudem ani prekvapená, ani šoknutá. Ja som sa jednoducho rozhodla, že takto ma to už ďalej nebaví, že raz tá zmena prísť musí a to raz bude dnes a hotovo. (informatívne,  rázne a rýchlo)

Je horúco. Neznášam leto. Túto skutočnosť dokazuje i moja gothic-metalová subkultúrna orientácia a záľuba v čiernej farbe. Ale o mne neskôr. (spomaliť tempo reči)

Dnes sa to stane. No, minimálne sa mi splní sen. Práve totiž nasadám do auta a idem na dlhú cestu. Konečne uvidím na vlastné oči moju vysnívanú krajinu - Fínsko. Aby toho nebolo dosť, koná sa tam gothic-metalový festival, kde hrajú moje obľúbené kapely.

Asi sa pýtate, ako si môžem byť tak istá v tom, že sa zmení môj život. Je to jednoduché. Na tento krátky výlet so mnou idú štyria stroskotanci. Áno, viem, že z toho skôr vychádzajú nudné tri dni, no ja mám lepšiu teóriu. Štyria stroskotanci + ja = musím zohnať niekoho, kto stroskotanec nie je. Ten niekto sa postará o poriadne zmätky a samozrejme, tým sa zmení môj život... bla, bla, bla... už je to nudné. (rýchlejšie tempo reči, milo, naivne) Koniec - koncov nemám na výber, lebo jeden člen tejto nádherne zúfaleckej partie je i môj priateľ. Znie to kruto, ja viem. Na druhej strane, je to milý chlapec, ibaže všetko okolo neho je len od M po Ý. Je málovravný, mäkký, malý a nudný, strašne nudný. Veď je to informatik! (znechutene)

Zo začiatku ma aj zaujal svojím nesmelým pohľadom, ale po dvoch rokoch stále rovnaký nesmelý pohľad, tak to už nie je zdravé. Má šťastie, že je vážne pekný, inak by som ho už dávno poslala k vode. (trochu naivne, no veselo)A vôbec nie na Zelenú vodu, ale do riadneho bahniska!(akože nahnevane) Ďalší členovia looser community sú akýsi priateľovi kamaráti. Párik hrdličiek a nejaká kamoškina pubertálna sestra, ktorá neustále na mňa čumí. Áno, päť ľudí v aute, ale žiadny strach. Petra, hrdlička číslo jeden, nechutne odfarbená blondína, funguje štýlom života „Osvienčim mode". Pubertálnej Elizabeth tiež nie je väčší kus, hoci jej postava stojí za pohľad. A ja som taký lepší priemer, takže vzadu sa pomestíme. Hrdličiak Marcel sedí vpredu a omyl môjho života, Martin, riadi auto.

Krátky úvod je za nami. Bližšia charakteristika postáv vyplynie z konverzácie, ktorá prebieha počas jazdy. Však počúvajte!

Petra: Mohli by sme si dať pauzu? Potrebujem sa vyvetrať a upraviť si make-up, veď je aspoň 50 stupňov celzia. (nechutne pipkovsky = štýl reči Barbie dievčat)

Martin: Čoskoro by sa mala objaviť benzínka. Tam si oddýchneme. (pokojne, až milo)

Eli: Potrebujem si každopádne zapáliť, tak si švihni! (nervózne)

Mia (hlavná postava t.j. rozprávačka príbehu): Čo má čo fajčiť také 16ročné šteňa? Stíchni láskavo! (nahnevane a nepríjemne)

Eli: Prečo do mňa furt zapáraš a si ku mne odporná? (oduto, so vzdorom i smutne)

Mia: Máš priveľké prsia na svoj vek! (ironicky, obyčajný odpis, šplech)

Všetci ostatní: Čóóó? (prekvapene, nechápavo)

Mia: Hlavne nech sme už v cieli, lebo sa z vás poblinkám. (znechutene ironicky)

Martin: Ále, a to ako chceš s nami prežiť zmysluplné, umelecky náročné tri dni? (pobavene)

 

Ukázala som mu môj najdlhší prst na pravej ruke a stíchol. V tejto chvíli mi dochádza, že to skutočne nebude až taká zábava, ako som si myslela.

 

Martin: Prestávka 15 minút a pokračujeme!

Peter (Petrin priateľ): Ále choď, musím ísť bombardovať Iračanov. (snaha o vtip)

Mia: Odkedy sa bombardujú Iračania a nie Rusi? (podpichovačne)

Eli: Už zas je múdra! (nahnevane)

Mia: Staraj sa o seba a hlavne už na mňa nečum! Prečo vlastne musíš neustále na mňa čumieť? Vysvetli mi to, prosím ťa! (odporne a tvrdo)

 

Asi som to prehnala. Asi som príliš egocentrická a to chúďa dievča som totálne odrovnala. Stíchla, očervenela a vyzerala smutne. Keďže nie som kus ľadu, i keď niekedy o tom pochybujem, ponúkla som ju cigaretou. Vzala si, kývla hlavou, akože ďakuje, a asi 10 minút sme stáli za kopcom na benzínke. Neprehovorili sme. Ostatní nakupovali chľast. Adolescenti s psychotickými neurózami zo svojich rodičov!

 

Mia: Ja nepijem. / Prerušila som ticho. / Je to prejav slabosti. Síce fajčím, ale je to čisto záležitosť imidžu. Žiadna závislosť. (trochu vystatovačne)

Eli: Aj ja iba fajčím. Alkohol mi mätie mozog. Samozrejme, pivo sa sem neráta! (mierne veselšie)

 

Zasmiala som sa, akože súhlasím, a nejakým spôsobom som si ju v tej chvíli obľúbila. Čo na tom, že je stredoškoláčka? Hlúpa nie je. Určite má viac rozumu ako tie 3 zvyšné kreatúry, čo s nami cestujú. No „haluška"! Teda, toto je pozitívna haluška! Existujú tri druhy halušiek. Prvé sú tie cestovinové, čo sa jedia s bryndzou alebo vajcom.

Druhá haluška je pozitívna haluška. Je to niečo ako pozitívna nečakaná udalosť. Niečo ako prvý gitarový riff Jimmyho Handrixa. Tretia haluška je negatívna haluška. Napríklad niečo také ako náhodné odovzdanie kompletne opísanej písomky spolu s ťahákom. To by hádam stačilo na objasnenie môjho nadšeného skonštatovania. / „No haluška!" /.

 

-----------------------

 

Sníva sa mi? Izba 4 x 5 metrov. V strede jeden matrac. Čierne záclony na okne. (skúmavo) Nie, nesníva!(rázne) Z vedľajšej izby bľačí The 69 eyes (gothic - rock kapela) a ja sa prebúdzam vo svojom dome. Podotýkam nedokončenom, nedávno zaobstaranom a nevyvetranom. Čo sa sakra stalo? Hlboko uvažujem a hnevá ma, že podľa toho, na čo som prišla, som sa mala práve v tejto chvíli vytešovať na výlete vo Fínsku. Čo už, hlavná vec, že som nažive. 25 ročnej sa mi umierať veruže nechce! I keď globálne otepľovanie, ekonomická kríza, vojny, stále tupší ľudia - viď neonacisti, a samozrejme moja peňaženka mi zrovna nedávajú chuť žiť. Ulice plné vyumelkovaných pipiek, ktoré ti neustále otravujú život + zženštilí „Armani" chlapci + otravní anketári, leniví žobráci, smradľaví kontajnerohrabači ... ááááách dosť ..... exploduje mi hlava a chce sa mi spať! A s-k-o-r-o  b-y   s-o-m  z-a-b-u-d-l-a  n-a   z-v-i-e-r-a-t-k-ááá ... (zaspávanie)

 

------------------------

 

Na ďalší deň som sa už cítila oveľa lepšie. V hlave mi síce trieskalo statočným grindom (najtvrdší poddruh metalu), ale po havárii sa mi lepšie vodiť ani nemôže. Odhodlala som sa vstať a zistiť, kto sa ku mne za tých pár dní invalidity nasťahoval. To mi bolo ale prekvapenie! Eli a jej staršia sestra prezývaná Kitty. Jej skutočné meno som skutočne v živote nepočula! Kitty a Eli sú krásne sestry. Myslím fyzicky. Psychicky je Eli mierne nevyzretá a Kitty, mmmm, má nejaké problémy sama so sebou. Je lesbička a spáva s chlapmi, aby sa toho zbavila. Nemyslím si, že je to šťastné riešenie, ale budiš. Nié, nie tá minerálka! Som trápna, nie je to smiešne, tak radšej budem pokračovať milí poslucháči (diváci, čitatelia) nech mi tu nepospíte ešte pred tým, ako začne byť môj príbeh štipľavo cool J. (snaha o zaujatie)

Vo vedľajšej izbe teda bývajú tieto moje dajme tomu kamarátky. Hoci Kitty poznám mesiac a Eli od nevydareného výletu t. j. asi týždeň, ak ma pamäť nesklamala z toho „big" tresku. Okrem toho sa tu nachádzali moji traja „punk is not dead" kamaráti.

 

Nechali sa nahovoriť na to, že ak mi pomôžu s úpravami domu do gotického štýlu, môžu obývať zadnú izbu rok zadarmo. Asi sa pýtate, kde sa schoval môj priateľ. Predpokladám, že pod nejakú smradľavú mat - fyzáčku. (rozhorčene) Nechal mi tu totižto list na rozlúčku, kde mi láskyplne vysvetľuje ako sa ku sebe nehodíme. Aké komickééé, ó pardon, tragické by som mala povedať! (ironicky) Kašlem na to, pretože mojou najväčšou láskou je aj tak Edgar. Býva vo vedľajšej izbe a každý večer sa spolu dlho do noci rozprávame. Teda, on kráka. Je to havran. Krásny obrovský očarujúci havran. Dostal meno po Edgarovi Allanovi Poe - ovi, mojom najobľúbenejšom poe - tovi. (milo a natešene)

 

-------------------------

 

Môj dom má 4 izby, 1 malú kuchynku, terasu a vysokú sedlovú strechu. Je pomerne priestranný, hoci prízemný a trochu zničený. Bývam tu na čierno. Mám spoľahlivé informácie o tom, že už roky tu nik nebýva. Dom je zašitý v lesíku pri jednej malej dedinke na severe Slovenska. Ľudia sa tu ukazujú menej často ako ja v komerčných obchodoch! Vraj tu straší. Neviem o tom, iba že by sme boli mi šiesti tie strašidlá. (pobavene) Pred domom je záhrada. Chalani pokosili, a tak je radosť si sadnúť na terasu do starého kresla a pozorovať ako pribúdajú Kittyne ruže. Je nimi posadnutá. Okolo starého dreveného plota ich nasadila tri rady. Preferuje biele a krvavočervené. Dobrý výber! (uznanlivo) Jej sestra večne vysedáva na lavičke pod starou vŕbou, ktorá sa nachádza na ľavej strane dvora. Píše básne. Sú síce depresívne, ale som presvedčená, že majú vysokú umeleckú hodnotu. Punkáči usilovne prerábajú dom. Okná už majú lomené oblúky a dnes sa stierkujú a maľujú izby. Samozrejme, každý večer sa podgurážia ako pán Boh prikázal, ale pracujú precízne. Zajtra môžem konečne odpratať nábytok z Edgarovej izby. (natešene) Mám tam všetky veci a teším sa na zariaďovanie svojho miestečka v tomto krásnom dome. (zasnene) Páli ma hlavne pomyslenie na tie haldy kníh, ktoré som si krvopotne nazbierala rok po roku. Teraz ležia v krabiciach zapadnuté prachom a mne srdce puká pri pomyslení na to, že by sa dajako znehodnotili. Vlastním slušnú zbierku výtlačkov od Umberta Eca. Dokonca nedávno sa ku mne dostali tituly ako „ Skeptikové a tešitelé" a „Dejiny ošklivosti". Nechýbajú mi ani poviedky od Edgara Allana Poe-a. Samozrejme i jeho poézia a poézia ďalších melancholických poetov - Charles Baudliarde, Rimbauld, Verlaine..... Z našich umelcov preferujem i obdivujem Milana Rúfusa a nedávno objavenú „barbarskú generáciu". Čítam veľa, čítam často, čítam inteligentne. (rytmicky)

 

Na vysokej škole som prečítala všetko, čo nám odporučili najviac obdivované, vážené i počúvané autority. (zamyslene, sebauznanlivo, no nie namyslene) Ach, večer opäť nastal úderom blesku a ja som sa ani nestihla porozprávať so spolubývajúcimi. Túto milú povinnosť ponechám na zajtra a ešte pred spaním si dám lieky, ktoré sa tu so mnou nečakane objavili po tej búračke. Kebyže viem, že ten hlupák Martin vypil na pumpe liter piva nalačno, nikdy by som mu nedovolila viesť motorové vozidlo! (veľmi nahnevane) Hlava ma už pobolieva menej, no predsa mám na čele ranu, ktorá mi kazí pestovanú fasádu. (trochu smutne ironicky)

Ááále, kašlem na to (zívanie). Idem dať dobrú noc Edgarovi. Zajtra ma čaká veľa roboty a musím sa dohodnúť s Kitty na smenách v práci. Nedávno som začala robiť na recepcii v blízkom hoteli. Vlastne ona je moja kolegyňa. Každopádne, blíži sa víkend, takže to pracujú brigádnici počas leta. (zamyslene)

 

Mia: Dobrú noc Edgar. Ty môj najmilejší. Doniesla som ti večeru. Zajtra tu už budeš mať čistý vzduch a môžeš si v pokoji lietať. Ešte pusu na hlavičku a sfúknem sviečku. (milo až maznavo)

/ Pred výletom sa nám niečo stalo s elektrinou. Aj to musím zajtra vyriešiť. /

Edgar: Krá - krá.....

 

-----------------------

 

Sníva sa mi? Izba 4 x 5 metrov. V strede jeden matrac. Čierne záclony na okne. Počujem niekoho hrať na husliach. Je to krásne smutná melódia. Kto to môže byť? (skúmavo, neveriacky)

 

Mia: Kitty, Eli, spíte?

/ Nik sa neozýva. Nečudo, chalani pospali od únavy už okolo 20. hodiny a dievčatá pospali zrejme hneď po nich. Tak kto teda hrá tú vábivú melódiu? /

Hlas neznámeho: Miriam (to je Mia), prečo si ma opustila? Teraz blúdim v chmári, celé noci po chotári. Spaľuje ma vášeň divá, víla noci príťažlivááá (záhrobne a s ozvenou)

 

Snívam. Tento hlas nepoznám. Mäkký a upokojujúci, ako známy z dávnych dôb, ale predsa neznámy. Mojej romantickej duši tie veršíky ulahodili. Je to veľmi živý sen. Znenazdajky stojí pri mojej posteli urastený tmavovlasý tmavooký mladý muž. Má smútok v tvári. Za okamih zmizol, tak ako sa objavil. Cítim clivotu a chladný závan. Prebúdzam sa.

Povystieram sa a presviedčam samu seba, že nočný zážitok bol len snom. Ale tie husleee (zamyslene) .... som naivná a paranodiná! Radšej idem zistiť, či sú aj ostatní už hore. (rázne a sebakriticky) Kitty a Eli vo vedľajšej izbe hľadajú vhodný odev na upratovací deň. Remeselníci Punkáči raňajkujú v kuchyni čerstvo voňajúci čierny chlieb. Určite Zvonec bol o siedmej bicyklom v dedinskej pekárni. On je neustále hladný. (veselo) Mmm, a keď cítim ten chlieb, tak asi sa ponúknem aj ja.

Vrátila som sa do izby. Zhodila som nočnú košeľu. Hodila som si na seba staré sivé šaty na ramienkach a naboso vykročila svižným krokom smerom do kuchyne.

 

Mia: Dobré ráno vospolok! Môžem sa ponúknuť? Vzadu v komore je zelenina, tak na výmenu. Hm? (veselo)

Zvonec: Samozrejme bejby! A čo hovoríš na izbu? Tvoju sme maľovali poslednú. Dúfam, že si sa v noci neotrávila z toho smradu? (snaha o flirt a vtip)

Mia: Teším sa, dík, ale mala som trošku divné sny. (vďačne i pochybovačne)

Nepočuli ste náhodou v noci niekoho hrať na husliach? (opatrne)

Zvonec: Fúha, husleee, to nie. Ja tu mám len túto drumbľu, čo mi visí na krku. Potkan gitaru a Varan bongo. (zamyslene)

Mia: Hm, tak nič. (prežúva)

 

Vŕta mi to hlavou. Bolo to také živé. Ten mladý muž vyzeral veľmi smutne. (zamyslene)

To som celá ja! Obyčajný sen ma vyvedie z miery! (prísne) Musím sa zaoberať dôležitejšími vecami. Najmä zamakať v práci nadčasy. Potrebujem peniaze na nový PC, a samozrejme jedlo, telefón, záhradnícke náradie a to najdôležitejšie - na plastickú operáciu nosa! (ironicky) Ha, ha, ha, no určite! Robím si srandu! Ale bez práce nie sú koláče a bez koláčov maskáče! (veselo)

Kitty a Eli zborovo: Čaute decká!

Kitty: Mia, budúci týždeň robíš päť dní. Kristína vypadla. Tento týždeň som za ňu robila ja, ale ak by ti to prekážalo...

Mia: Nie, nie, práveže mi to vyhovuje, ďakujem. A sadnite si k nášmu bohato prestretému stolu. (veselo)

Potkan: Po raňajkách vám pomôžeme preniesť nábytok, a potom nás už čaká len vonkajšia strana domu. Večer je párty na oslavu úspešného vymaľovania izieb a tých ostatných dekoračných prplačiek, však viete. (víťazoslávne)

Varan: Skôr opekačka ako párty! No žiadny problém vy tri bylinožravce. Ideme so Zvoncom do mesta a kúpime aj sójové špekáčiky.

Mia: Apropo, pešo? (skúmavo)

Zvonec: Nie, tvojou fiatkou bejby !  /zborový smiech/

Mia: Ach, moja Fifi... ale nepite, ani len jedno pivo, bo ak sa jej niečo stane, je po vás. /zborový smiech/

Potkan: Však večer si to vynahradíme! (veselo)

 

Deň prebiehal podľa plánu. Hneď zrána som telefonicky vybavila tú pokazenú elektriku. Zavolala som jednému známemu z Metal Shopu, o ktorom som vedela, že je vyučený elektrotechnik. Nakoniec tam nebol závažný problém a za  pol hodku všetko svietilo ako sa patrí. Najviac práce bolo s upratovaním skríň, u mňa najmä s knižnicou. Chalani síce splnili čo sľúbili, no hneď potom mi spacifikovali auto, finančný príspevok na párty a zdrhli do obchodu. Baby mali dosť čo robiť so svojou izbou, a tak som si mohla vychutnávať samotu s Edgarom.

 

Mia: Edgarko, ak by ti bolo predsa len smutno, tak si ťa vezmem k sebe do izby. Beztak sa cítim akosi osamelo. Prečo ja musím mať celý život nešťastie v láske? (smutne)

 

Edgar sa znepokojivo rozkrákal, no neprikladám tomu veľký význam. Však sme tu tri, tak snáď by sme zdolali „nečakanú návštevu". Odrazu som pocítila na ramene slabý dotyk. Keď som sa otočila nik tam nebol. Iba jedna Kittyna biela ruža sa skvela na hodvábnom obale Petrarcových „Sonetov pre Lauru". Pôsobivé, Kitty zrejme nemá na nájom, tak sa revanšuje milými prekvapeniami. Nevadí, i tak tie peniaze boli hlavne na opravu domu, a ten je takmer hotový. Zaplatí, ak by sa náhodou niečo pokazilo. Idem jej to povedať, nech je pokojná.

Mia: Kitty, ty šibalka, dík za ružu a nájom nech ťa teraz netrápi. (veselo)

Kitty: Akú ružu? (nechápavo)

Mia: Bielu, predsa tú čo si mi nechala na Petrarcových sonetoch.

Kitty: To zrejme Zvonec, však ide po tebe, nie?

Mia: Chalani sú predsa v obchode! (pochybovačne)

Eli: Mňa z toho vynechajte! Celý čas tu upratujem spolu s Kitty, tak nemám čas na žartíky! (nervózne a unudene zároveň)

Mia: Som z toho trochu mimo. (smutne)

 

Porozprávala som im môj nočný zážitok, aby vedeli, že to nie je prvá zvláštnosť v tomto dome a vrátila som sa do izby po tú ružu. Ako sa dalo očakávať, ruža zmizla. Edgar bol podozrivo ticho na to, že by sa do izby dostal cudzí človek. Oznámila som to kamoškám a oni ma vysmiali, že to zrejme budú následky nárazu môjho čela do operadla v aute.

 

Mia: Hádam viem, čo som videla! (nahnevane) Idem radšej pokračovať s vybaľovaním.

 

Odišla som do izby uvažovať nad tým, či som úplne zdravá. Zavolala som Zvoncovi, nech sa po mňa vrátia, že zbehnem k lekárovi v meste. „ Rýchla rota Čipa a Dejla" bola do pol hodinky späť. Vybalili nákup a Varan sa „obetavo" podujal vziať ma k lekárovi. Nechcelo sa mu opravovať strechu, hoci tam už nebolo veľa roboty. Ale aj tak mi to dobre padlo.

Lekár bol milý. Poposielal ma na viacero vyšetrení. Strávila som tam celé popoludnie

a výsledok  =  zdravšia ako buk.

 

Varan: Mia? Čo kebyže ideme ešte dokúpiť pivo? Zvonec a Potkan brali len prepravku svetlého a my máme radšej tmavé, nie?

Mia: Hor sa „proti rasizmu"? /obaja smiech/

 

----------------------

 

Podvečer už bolo všetko pripravené na párty. Zvyšní dvaja remeselníci akurát zakladali ohnisko a slečny nebezpečné obstarávali všetko ostatné. Terasa bola vyzdobená girlandami a balónikmi. Na dvore pribudol stôl a improvizované lavičky okolo ohňa. Krása J (uveličene)

Už chýbala len hudba, ale o ňu som sa postarala ja mojím starým dobrým PC. Hudobný repertoár bol kompromisný. Ja som si vyžiadala gotickú romantiku. Družne sa pridali Eli a Kitty. Chalani samozrejme punk. Zredukovali sme to na „Nightwish" a „Slobodnú Európu". Všetci boli spokojní.

 

Kitty: Ktoré špekáčiky sú tie vegetariánske?

Potkan: Tie zelené! (snaha o zaujatie)

Eli: Rob si srandu z plastelíny! (ofučane)

Kitty: Zas má tie svoje dni. (ustarane) No, ktoré? (hlasnejšie)

Mia: Tie naľavo, sú trochu bledšie a menšie ako mäsové. Dúfam len, že nebudú také odporné ako sójové párky, lebo to som jedla raz v živote a skoro som sa blééééé ... (znechutene) Varan: Jááj Mia, nebuď fajnová! Keby si nemala čo jesť, všetko by ti bolo dobré!

Mia: Hm, asi áno. (pokorne)

Musím sa priznať, že sa cítim akosi mimo seba. Áno, oslavy mám rada, ale po takom náročnom dni by si šla radšej ľahnúť. Sedím a čítam si Elinu novú báseň. Má názov

„Egocentrizmus":

Väzenie z perál

Červené pery

Podaj mi v lístí

Malý kus nehy

 

Pokožka biela

Šatí ju nešat

Oči zelené

Nikto ju nehať

 

Jej krása

Jej snenie

Mámenie

 

Pýcha

Dýka dýcha.

 

Zvláštna poézia. Je to o jej sestre. Opäť sa vešia na chlapa. No, ak je to vychudnuté hoviadko s čírom chlap, tak ja som neni žena. Najsmutnejšie na tom je, že Kitty je minimálne rok platonicky zaľúbená do Kristíny. Škoda, že je vydatá. Seklo by im to spolu.(opäť zamyslene) Však každý človek je bisexuál! Aj ja neustále hľadám ženskú časť svojej psyché v každom mužovi, ktorého stretnem. Nanešťastie, vždy nakoniec skončím s Edgarom. Ale on je zviera, takže zrejme musím bojovať ďalej. Alebo....

 

 

------------------------

Sníva sa mi? Ležím na lavičke pod vŕbou. Je noc. Všetci zrejme pospali kade tade po verande. Počujem husle a po mojej ľavej ruke ležia 2 biele ruže. „Prečo dve?" Uvažujem. Je teplá noc. V polospánku cítim, že je niekto pri mne. Otočím sa pomaly napravo, no div, že som sa nepocikala od strachu!

Stál tam On, ten muž z môjho sna. Ale toto nie je sen! Musím jednať opatrne. Posadila som sa na lavičku, kde som spala a napodiv sa priblížil. Pri svetle mesiaca so si uvedomila aký je krásny. Čierne mierne zvlnené vlasy mu majestátne lemovali tvár, tak bledú  v svite mesiaca. Oči sa mu vpíjali do tváre v smútku. Asi som sa zaľúbila. No, ak je to duch, tak zas len nešťastne. (ironicky pre seba)

 

Pozrel sa na mňa a prehovoril: „Miriam, ty to nevidíš?" (smutne a záhrobne)

a ukázal na severnú stranu domu. Tam majú izbu Punkáči. Vchod do izby je situovaný od chrbta stavby. Tá časť je ešte pomerne rozbitá, ale chalani si robia pomaly poriadky. Aj tak nechápem, čo tým chcel naznačiť. Keďže som sa potrebovala uistiť o svojej bdelosti, rozhodla som sa upratať dvor. Pri exkurzii objavujem Punkáčov spiacich pri ohni a sestry na verande. Donesiem si Edgara pod vŕbu, nech sa necítim osamelo a upadám som do tuhého spánku.

 

--------------------

 

Nad ránom ma opäť zobudil tichý vzlykot husiel. Mala som pocit, že ten zvuk šiel zo severnej strany, od chalanov. Tak predsa si oni zo mňa robia srandu! Samozrejme, že som si stále neuvedomovala, čo sa deje a nepripúšťala si, že som možno blázon. To nie!(rázne) Moment, ale však chalani spia pri ohni (?). Áách, teraz nad ránom sa mi to skutočne nechce riešiť. (rozospato) Som unavená, unavená večerom, unavená životom, unavená..... (zaspávanie)

Vstali sme všetci okolo desiatej. Doslova všetci. Len sa mi akosi zdalo, že niekto chýba. Sakriš, Edgar! (preľaknuto) Jeho klietka bola prázdna. Hneď som zavolala zvyšok „mojej rodiny", nech mi ho pomôžu hľadať.

 

Kitty: Čo sa deje Mia? (preľaknuto)

Mia: Zmizol Edgar! Proste je preč! Môj havran! Moja láska! (plačlivo)

Eli: Čože Edgar? Však bol vo svojej izbe, nie?

Mia: Doniesla som ho sem v noci! Mala som divný zážitok a bola som pokojnejšia keď spal nablízku.

Potkan: Prázdna klietka, ale zámok je nepoškodený. Na vrchu klietky tri biele ruže. Myslím si, že Mia nie je blázon. Zrejme sa tu deje niečo nezvyčajné. (detektívne)

Mia: Ruže som si ani nevšimla. (smutne) Určite mi ho vzal on. (nahnevane a smutne zároveň)

Varan: Kto on?

Zvonec: Niečo mi uniklo, Mia? (trochu žiarlivo)

Mia: Stretla som mladého muža. Dvakrát v noci volal moje meno a zrejme on mi tu necháva tie ruže, som z toho úplne paf. Ale prečo by mi kradol Edgara?

Varan: Muža?

Mia: Skôr by som ho nazvala duchom alebo niečím takým. Ja neviem, asi umriem. (plačlivo)

Kitty: Ako vyzeral?

Mia: Bol krásny. Nič viac ani menej vám neviem povedať. Som skutočne nešťastná.

Poďme ho radšej hľadať! (nahnevane, smutne, zmätok v emóciách)

Eli: No pravda, poďme!

 

Kamaráti sa rozpŕchli každý iným smerom, len ja som nevedela, kam sa podieť. Ako som sa tak obzerala okolo seba, všimla som si nepríjemný fakt. Všade okolo mňa boli havranie perá. Priveľa pierok na jedného havrana. Bolo to srdce! (objavne) Okolo lavičky pod vŕbou, kde som spala bolo srdce z havraních perál. „Ó môj Bože, Edgar, čo sa deje. (smutne)" A perie bolo i ďalej. Akoby a malo k niečomu doviesť. Že by k cieľu? K cieľu môjho života.... k smrti? Vybrala som sa po ceste z pierok. Doviedli ma do zadnej časti domu, severnej. Končili pri stene, kde ležala hromada hliny zmiešaná so starými tehlami. Srdce mi bilo divšie ako po víne. Niečo je za tou hlinou, určite je tam niečo významné. Možno osud..... (zasnene)

 

------------------------

 

... Stála som tam ohromene. Vôkol mňa bolo ticho ako v hrobe. Neviem, kde sa v tej chvíli nachádzali moji pomocníci, ale bolo mi na omdletie. Začala som sa nervózne pohrávať s mojimi po kolená dlhými vlasmi. Po dlhšej dobe mi padlo vhod, že sú také dlhé, pretože ich prepletanie medzi prstami ma upokojovalo. Predpokladám, že bolo asi 11 hodín. Slnko pálilo a moju nepokojnú myseľ to tak zmohlo, že som omdlela. Viem to, lebo som ešte vnímala, keď dobehol Varan a zobral ma v náručí do izby.

Prebral ma až večerný vánok. Moji milovaní, nechali mi otvorené okno a hneď pri posteli minerálku a dômyselne - kravský zvonec. Zazvonila som. Hneď dobehla Kitty a naznačila mi, nech som potichu.

 

Kitty: Ako ti je? Mali sme o teba vážne obavy! (ustarostene)

Mia: Máme čokoládu? Horkú. Na varenie. (prosebne)

Kitty: O takomto čase? Nechceš radšej varenú stravu? Si slabá. Blúznila si.

Mia: Odpoveď sa veľakrát nachádza už v samotnej otázke, povedal raz akýsi múdry človek.

Kitty: Oki, tak ti donesiem polovicu z čokolády na varenie. Tú druhú si nechám na koláč. Môže byť?

Mia: Môže byť. (veselo).... Počkaj, počkaj, blúznila som? (neveriacky)

Kitty: Áno, hovorila si niečo o kope, a pierkach, ale viac neviem. Chalani si dali dokopy 5 a 9 a došlo im, že by tú kopu mohli prehádzať. Makali celé poobedie a teraz zaspali, preto psssst.... Idem ti po tú čokoládu, no ty máš do rána zákaz vychádzania z postele, aby si si oddýchla. Zajtra ráno sa môžeš ísť pozrieť na výsledok. (mamovsky)

Kitty zmizla za dverami a mne vŕtal hlavou „červ dobyvateľ", vŕtal a vŕtal: „Aký výsledok?"

 

Kitty: Tu je! Zjedz ju a spi, oki?

Mia: Hmmmm. (smutne)

Osamela som a hlavou mi vírili myšlienky o preteky. Našťastie sa mi podarilo opäť zaspať. Nanešťastie i znovu v noci vstať....Podľa môjho skromného odhadu mohla byť tak pol noc. Dúfam len, že nie päť minúť pred alebo po pol noci, lebo vtedy vraj zabíjajú väzňov. Akože tých, čo sú vrahovia vo väzení. Proste, znie to hrozivo, no nie? (vystrašene)V ušiach mi znela smutná melódia husiel. Smutná, no známa. Už som viac nemohla čakať. Vstala som z postele a z nočného stolíka som vybrala baterku. Nemysliac na moje bosé nohy, vybehla som za dom. Mesiac v splne mi svietil na cestu, čo mi pripomínalo pasáž z Erbenovho „Vodníka". Kopa hliny a kamenia bola skutočne odhádzaná. Za nimi sa nachádzali staré drevené vráta. Zrejme veľmi staré. Akonáhle som do nich silnejšie narazila, povolili. Zapla som baterku. Kamenné schodisko vedúce do podzemia bolo studené, no moje vzrušenie bolo omnoho silnejšie ako chlad. Asi 3 metre pod zemou som sa na poslednom schode šmykla. Baterka mi vyletela z ruky, ale ostala zasvietená. Bolo tam vlhko ako v pivnici z Poeovej poviedky. Rýchlo som schmatla baterku a zasvietila na kamennú vyvýšeninu, o ktorú som si buchla lakeť pri páde. Zmeravela som. Bol to náhrobný kameň. Sotva držal pokope, taký bol starý. Začalo mi byť nevoľno z pivničného ovzdušia. Opäť tá melódia, opäť ten hlas, moje meno, točila sa mi hlava. (pomalé odpadávanie )

Z posledných síl som zdvihla baterku a zo starého náhrobku som vyčítala: „Miriam a Edgar navždy". Vtedy sa mi pred očami rýchlosťou guľového blesku mihol môj minulý život ako film. Vtedy som všetko pochopila!

 

Stredovek. On mladý šľachtic a Ona (Ja) vzdelaná komorná. Jeho sestra ju obvinila z bosoráctva. Nebola zo šľachtického rodu. Upálili ju zaživa. On si prebodol srdce kordom.

 

Cítim pach síry a horúčavu. Prišiel si po mňa až sem.

Môj Edgar.

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?